„Hm, tieto sú perfektné,"povedala  si nahlas mladá dáma, obzerajúca si najnovšiu ponuku zimného oblečenia v jednom z obchodných domov. Nadvihla pánske zimné športové nohavice a posudzujúc ich kritickým pohľadom, vyriekla slová uznania, ktoré, samozrejme, začuli aj okolostojaci kupujúci.  Ďalšia dáma, ktorá bola k spomínanej najbližšie, ale práve si obzerala  iný tovar, zvolala: „Tie si beriem ja! Ja som si ich sem len položila!"
   „Akože položila?!" nedala sa prvá a pre istotu si obdivovaný zimný odev, ktorý bol na pulte zo svojho druhu už posledný,  pevne pritisla k hrudi.  „Veď ste sa ich ani nedotkli!"
   „Sú to moje pánske nohavice!" nedala sa  druhá.
Obe dámy, pevne zvierajúce v rukách ten istý odev, hľadiac si odhodlane do očí, začali zápasiť.  Neúprosný boj kúpychtivých žien pretínali blesky, ktoré im  sršali z očí i slov, a omráčili aj nejedného náhodne okolo sa ponevierajúceho zákazníka.  Hrom, ktorý vzápätí udrel, zatriasol nielen obdivovanými nohavicami, ale aj pultom, o ktorý sa  rivalky opierali. Jedna z nich využila moment prekvapenia a potiahla silnejšie. Zovretie jej súperky na chvíľu poľavilo a víťazka sa aj so svojou korisťou  ako štafetový bežec  plnou rýchlosťou rozbehla k pokladni.  Porazená súperka, ktorá si možno  uvedomila, že tovar, o ktorý tak udatne zápasila, už nemusí byť bezchybný, ešte  priradila víťazke nejaký ten prívlastok a hrdo odpochodovala   iným smerom.
Neviem, ktorá z týchto  odvážnych  bojovníčok bola v práve, lebo úvod predstavenia som nepostrehla. Začala som ho vnímať až od momentu, keď nastala kolízia.  Záver  však akosi chýbal a  vyplynula z neho len jedna otázka: Načo to bolo dobré?

Prístupov 306

Kvalita článku